Parlamentná kontrola vlády si v prvom rade vyžaduje, aby výkonná a zákonodarná moc boli oddelené. Na Slovensku si však poslancov súčasnej parlamentnej väčšiny vybralo pár mesiacov pred voľbami samotné predsedníctvo SMERu, v ktorom sedia okrem iných Fico, Maďarič, Čaplovič, Kažimír, Kaliňák... inými slovami súčasná vláda Slovenskej republiky. Keďže šéfovia SMERu, okrem pár výnimiek, sedia vo vláde, v parlamente zostali iba také osobnosti verejného života, akými sú napríklad Maroš Kondrót či Daniel Duchoň, obaja zo ziskom 682 preferenčných hlasov, a zopár náhradníkov, ktorí by o mandát prišli, ak sa nebodaj niekto z vlády musel vrátiť do parlamentu
Takže si to zhrňme. Vládu má kontrolovať skupina aboslútnych politických núl, ktoré si sama vybrala a ktorých politický osud je v jej rukách, keďže schvaľovať kandidátku bude o pár rokov znova. Je teda jasné, že vláda, ktorá systémovo drží na vôdzke celú parlamentnú väčšinu, sa nemusí žiadnej parlamentnej kontroly báť.
Ako z tejto situácie von? Jednoducho. Zaviesť priamu voľbu poslancov občanmi, aby politický osud poslancov nebol v rukách vlády, ale hlavne v rukách ich voličov. V prípade, že by sme veľmi chceli systém politických strán zachovať, tak potom by sme aspoň mali otvoriť kandidátky strán svojim členom, aby si v primárnych voľbách mohli vybrať kandidátov, ktorí sa budú zodpovedať aspoň im a nemali sme tak parlament plný kolesíkov súťažiacich o to, ktorý z nich sa dokáže vopchať do zadku exekutívy hlbšie.
