Pán Fico je zjavne presvedčený, že pre sporiteľov by bolo najlepšie, ak by dôchodkové správcovské spoločnosti vykryli vlastným majetkom všetky straty spôsobené výkyvmi trhu, pričom naopak všetky zisky by mali zostať iba sporiteľom. Ak je však toto tá správna cesta ako donútiť niekoho, aby najlepšie zveľaďoval zverený majetok, tak potom je nepochopiteľné prečo podobnú ochranu neposkytne všetkým občanom nášho štátu tak, že svoj nápad aplikuje aj na seba a svoju vládu. Predsa rovnako ako správcovské spoločnosti aj vláda zodpovedá za to, aby sa majetok občanov zveľaďoval, pričom hodnota štátneho majetku je rádovo vyššia než tých niekoľko miliárd občanov na účtoch srpávcovských spoločností.
Ak si teda pán Fico za svojimi slovami stojí, mal by ísť príkladom a zaviesť hmotnú zopovednosť pre členov svojej vlády podobne, ako sa ju pokúsil zaviesť pre dôchodokové spoločnosti za svojej bývalej vlády. Podľa tohto pravidla by sa majetok štátu—vyjadrený napríklad hrubým domácim produktom—každý polrok spočítal a v prípade hospodárskeho poklesu by stratu by zaplatili členovia vlády osobne. A naopak, v prípade hospodárskeho rastu by sme členom vlády okrem ich platov nevyplatili ani cent navyše.
No dovtedy, kým pán Fico nebude mať takú chrbtovú kosť, aby sa riadil svojimi vlastnými slovami a predovšetkým dovtedy, kým občanom nedokáže, že vie vládnuť aj bez toho, aby sa stovky miliónov eur strácali v garážových firmách, na Cypre či v pokútnych sociálnych podnikoch, nemá najmenšie právo poučovať slušné firmy, v ktorých sa doteraz prakticky nič nestratilo, o tom, ako by mali ony spravovať náš majetok.